Časť štvrtá - Priznania, alebo Kto koľko znesie a kto sa vyzná
Konečne sa gaze-členovia rozhodli ukončiť tento dlhý dlhý deň a ísť spať, takže
Noc (nikto si nie je istý či ten istý deň alebo už nasledujúci), spálne na poschodí
"Ukážem vám izby... mám okrem mojej izby len tri s posteľami, takže sa dohodnite... nejako," Kai viedol ostatných po schodoch hore.
"Ja spím s Aoim!" zahlásil pohotovo Uruha.
"Ja nespím s Uruhom!" Reita balansoval na jednej nohe.
"Ja chcem Reitu..." Aoi sa poobzeral po veľkej tmavej chodbe s panikou v očiach.
"Pre každého jedna izba!" duchaplne sa ozval podnapitý Ruki, ktorý jediný vypil drink, na ktorom sa s Kaiom tak nadreli.
"Ty buď ticho!" Reita, Aoi, Uruha sa na niečom zhodli.
"Sa rozhodnite kľudne!" Kai im podal poloprázdnu fľašu sake a odtiahol seba aj Rukiho do svojej izby. Keď doznel zvuk zatresnutých dverí, traja ostávajúci naraz zamierili k posledným dverám na konci chodby. Rozbehli sa (alebo v basistovom prípade doskackali) a vrútili dnu.
"Moja izba!" všetci traja naraz.
"Ja som tu bol prvý!" odvážil sa Aoi, "A-ale to neznamená, že tu nemôže ostať ešte niekto," dodal pohotovo.
"Ja ostanem."
"Ja ostávam."
Nerozhodne.
"Tak zostaňte obaja... Tá posteľ je taká veľká, že by sa tam zmestila celá skupina."
"S ním? NIKDY!" znovu naraz.
"Dokelu však je to jedno! Ste rovnakí idioti - je jedno či Reita či Uruha, či nejaký iný debil!"
"S Uruhom to máš to isté ako s debilom!" odfrkol blonďák.
"A miesto Reitu by každý radšej bral toho debila!" Uruha bol trošičku pod parou, tým pádom aj výrečnejší ako obvykle.
"Akože teba, čo?" Reitov útok.
Aoi to už vzdal a začal im počítať body. Keď ich to prestalo baviť, len im oznámil nerozhodný stav a podal fľašu Reitovi. Ten si riadne odpil a sadol si nešikovne na zem. Uruha zavrel dvere, sadol si oproti nemu.
"Daj to sem, ty neschopák!" vzal mu fľašu a napil sa tiež.
"Sám si neschopák, trkvas, magor, vytopenec a fialová tekvica!"
Aoi znovu sledoval ich súboj s malou obmenou - teda že si podávali pritom fľašu; pred svojím prehlásením fľašu tomu druhému vzali, potom sa z nej napili a nechali si ju vziať. Keď už hrozilo, že neostane ani kvapka, Aoi im ju vzal a dopil zvyšok tak rýchlo až sa rozkašľal. Odhodil ju a zvalil sa na posteľ. Reita s Uruhom ho nasledovali zjavne už bez chute na ďalšie urážky.
Chvíľu len tak ležali vedľa seba, keď to Reita nevydržal a zase začal provokovať.
"Aoii! Prečo ho proste nevyhodíš? Myslel som, že sme to my dvaja, čo by tu mali ostať!" Skôr než Aoi stihol čokoľvek povedať, Uruha sa začal strašne smiať.
"Čo sa rehníš?"
"Čo myslíš, ty neschopák? Párik? A to ťa napadlo práve teraz alebo už skôr v priebehu dňa?" spokojný so svojím odjebom otočil sa k Aoimu a 5 centimetrov od jeho tváre mu začal vysvetľovať, "Aoii! Vyhoď Reitu, je zlý!"
"Ty si zase klamár! A ešte horšie - fialový klamár!"
"A ty si peroxidový! A vieš čo ešte?" zamyslel sa, že sa to skoro dalo vidieť, "ty si... ty si peroxidové nemehlo!"
"Čo tým chceš povedať?" Reita sa nahol k Uruhovi a zobudil polospiaceho Aoia tak, že mu celou silou omylom pritlačil brucho lakťom.
"Nič zvláštne..." Uruha sa odtiahol.
"Len to pekne vyklop...!" víťazoslávne skríkol Reita.
"Nevrešti mi do ucha!" Aoi vstal a odstrčil tých dvoch od seba, "idem dolu pohľadať ďalšie pitie, inak niekto neprežije noc.." a odšuchtal sa.
"Ja musím cikať," vstával Reita, "ale nemysli si, že ti toto nechám prejsť! Ty si vedel čo robíš, keď si ma dnes zviedol. Chcel si ma strápniť!"
"Ako so mohol vedieť, že si taký nešikovný?" fňukal Uruha, ktorému sa už prestalo páčiť to hádanie, a navyše vedel (a teraz si to už aj pripustil), že Reita namotal jeho a navyše ho aj okašľal. Nemal ho blonďák rád alebo bol on, Uruha, podľa neho škaredý? Trápilo ho to, tak sa schoval hlavou pod perinu a plakal aby ho nevideli.
Aoiovi návrat dlho netrval, doslova vletel do izby a utekal k jedinej zasvietelej lampe, až potom sa nadýchol a zložil tri fľaše. Prikradol sa k dverám a bezpečne ich zavrel s myšlienkami niekde pri ochrane pred tou strašnou tmou v celom veľkom dome. Až teraz si všimol Uruhu napoly schovaného pod perinou. Poznal tie jeho nálady a vedel presne, čo má robiť.
"Stalo sa ti niečo?" sadol si na kraj postele k nemu a snažil sa byť milý.
Uruha s červeným nosom vykukol, potom odhodil perinu a objal Aoia okolo pása. Tiež Reita sa práve vrátil z kúpeľne a zase sa naštval.
"Fajn, to už ani nachvíľu nemôžem odísť aby ste ma nepodvádzali?" schválne si sadol tak, aby sa Uruha musel odtiahnuť od Aoiho, "ty nám tuším ešte dlžíš jedno vysvetlenie," navážal sa do Uruhu.
"Si zlý!" Zakvičal zraneným hláskom a znovu sa pokúsil objať Aoia, čo mu Reita zabránil a chvíľu sa doťahovali, kým sa blonďák trucovito nepostavil a nepridal zopár výrazov.
"Uruha je obyčajná šľapka!" vysvetľoval Aoiovi, ktorý naňho už trochu škúlil.
"Aj Ruki..." povedal Aoi nechápajúc, čo mu chce Reita povedať.
"Ale on..." blonďák prestal, keď mu Uruha stiahol pyžamo a začal ho škriabať na stehne.
"Prestáááň!" jačal Reita a rýchlo od neho uhol, čo Uruha využil a natiahol sa až k Aoiovi. Konečne ho schmatol ako záchranné koleso.
"Reita ma zneužiiiil!" jačal. Aoi, ktorý pre túto noc už všetku schopnosť uvažovania prečerpal, nemal lepší nápad ako gitaristu poľutovať tak, že šiel vziať prinesené fľaše a jednu mu strčil pod nos. O chvíľu každý držal svoju fľašu. Reita sa už upravil a dokryvkal späť k posteli, Uruha prestal vrešťať a obaja zase mlčky zápasili - tentoraz čisto v pití. Aoi sa na to nemohol dívať, jednak preto, že už mu miesto rozmýšľania prišlo všetko smiešne a potom preto, že obaja vyzerali tak smiešne (žeby to spolu súviselo?). Tak sa pridal.
O pol hodinu sa tri fľaše pridali k tej úplne prvej a traja hudobníci ležali vedľa seba a nevedeli sa rozhodnúť, či ich to sake uspáva alebo kvôli nemu nezaspia.
"Prečo ste sa to hádali?" prerušil ticho Aoi.
Vpravo od neho zafučal Reita akože sa vzdáva a Uruha mu povedal, že sa s ním vyspal. Aoiovi tie slová dosť ťažko z okolitého prostredia prechádzali do mozgu.
"A aké to bolo?"
Uruha zase začal pofňukávať a sťažovať sa, že ho Reita nemá rád.
"Reita, ten sa vyzná..." vzdychol Aoi.
"To akože myslíš mňa?"
"Ano... Však vieš, naposledy v tom hoteli..."
"V akom? Som nacecaný ako komár, ale dobre viem, že som s tebou nikdy nič nemal. Snažil som sa, ale ty si ma proste vždy igno- no to.. odmietal!"
"Ale vieš, to posledné turné, ten hotel ako sa k nám pridal Kai..."
"Ti vravím. Ja som spal. Veľa si toho nepamätám, ale toto určite- však vieš.. nebolo."
"Ale.. A-ale vtedy pri tom umývadle!"
Od Reitu sa už odpovede nedočkal, zato Uruha sa začal snažiť nenápadne poštvornožky odísť.
"Ruru-chan!"
Gitaristom trochu hádzalo do strany, keď sa snažil posadiť, tak nakoniec ostal ležať pretočený na stranu:
"Prepáč... *hik* ja som... *hik* ja som vážne nevedel čo som robil... *hik* ja som nechcel... *hik*"
"Neplač zase lebo uschneš už," tentoraz to bol Reita kto sa snažil aby bol Uruha ticho.
"A sakra..."
"A sakra," súhlasil Reita.
"To sme to dopadli..."
"To hej..."
"Hneváte sa?"
"Na teba? Nikdy. A nelež tam dolu, je tam to... oné... zima. Poď hore."
Uruha podal ďalší obdivuhodný výkon, keď vyliezol na posteľ, čo mu bolo s jeho promile ťažšie ako so 100 kilami navyše. Reita spravil to, čo by normálne neurobil ani po úplatku dva milióny jenov, a stiahol Uruhu ležať medzi seba a Aoia.
"Chalani?"
Žiadna odpoveď.
Uruha sa pomrvil a otočil sa k Reitovi.
"Reita, spíš?"
Nič.
Posledný pokus na túto stranu. Ak mu neodpovie, tak nabetón spí.
"Rei-chan, chrobáčik, môj najzlatší pokladík, spinkáš?"
Nereagoval, takže môžete staviť celý majetok, že spal.
Uruha sa pretočil k Aoiovi.
"Aoi, spíš?"
Dostal odpoveď, ale nie zrovna očakávanú - z druhej strany Reita nahlas zakrochkal zo sna a prevalil sa nabok tak, že zmačkol Uruhu medzi seba a Aoia.
Gitarista sa začal nudiť. Bol pripitý; dosť pripitý nato, aby vydržal hore, málo pripitý nato, aby strácal vedomie a zaspával ako jeho kolegovia. Bol jednoducho zvyknutý.
Naklonil sa cez Reitu a zo zeme vzal jeho mobil. Odklopil ho a posvietil na Reitu. Ten spal s otvorenou pusou, otočený k ostatným dvom.
Potom Aoi - ten spal skoro kľudne, akurát mu mykalo tvárou akoby chcel niečo vysvetliť, ale so zatvorenými ústami. Uruhovi to zase prišlo vtipné. Zakryl si pusu rukou a pol minúty sa chichotal do dlane. Potom sklapol a nadýchol sa. Dostal nápad.
Zaklopil Reitov mobil a hodil ho na druhý koniec miestnosti, nevnímajúc náraz o stenu a následný dopad na dlažbu. Nie, Uruha sa práve teraz o mobil nestaral. Mal totiž oveľa vedeckejšie úmysly.
Otočil sa k Aoiovi. Po hmate našiel jaho ucho, sklonil sa a oblízol ho. Aoi sa zavrtel a viac natočil k Uruhovi.
On bol spokojný. Teraz sa otočil k Reitovi. Po tme sa mu zle mierilo, ale keď sa chce... Nakoniec sa mu podarilo trafiť - blonďákovi sadla facka ako šitá na mieru.
Reita zasykol a nespokojne niečo zamrmlal, pritom sa pokúšal vymotať si ruku z prikrývky. Uruha mu ju zachytil a pustil, keď prestal cítiť odpor. Opatrne do Reitu ďobol prstom, ale ten spal. Od samej radosti mu pobozkal miesto, kde ho predtým udrel.
Spokojne sa usadil na posteľ a pozrel z jednej strany sa druhú. V tme nič nevidel, ale vedel, že oni dvaja tam sú.
Znovu sa zachichotal, napol zákerne napol perverzne. Nechal svoje ruky klesnúť na strany a nahmatal oboch svojich spoluspiacich. Ručičky mu začali blúdiť po telách.
"Zlatý alkohol!" vzdychol si spokojne a prevalil Reitu na chrbát aby dve obete ležali rovnako.
"Aoi-kun, Rei-chan, nebude vám vadiť malá zábava, však nie? Je to len taká malá hra; vy môžete spať, ja vám zatiaľ pomôžem z pyžamiek a zahrám sa s vami na dospelákov," Uruha až vrnel spokojnosťou - nikto neodporoval. Skoro im tie krásne sny závidím, pomyslel si a začal sa nastriedačku venovať obom.
O hodinku pozhadzoval Uruha 'zbytočné kusy oblečenia' z postele, vtlačil sa medzi dvoch spiacich. Cítil na svojej nahej koži dve telá ležiace tesne pri ňom. Pozorne všetkých prikryl a zavrtel sa pre pohodlnejšiu polohu. Dnes v noci zaspával s myšlienkami na ďalšie možné pokračovanie ich Hry na dospelých.
Komentáře
Přehled komentářů
... hry na dospelých xD Dievča, ja túto poviedku žerem xD Je to úplne dokonalé xD
Že...
(Tobainka-Mandarinka, 20. 10. 2008 1:35)