2. časť
21. 3. 2007
Pozn.autorky: Postavy aj príbeh je kompletne vymyslený a akákoľvek podoba je čisto náhodná... ;o)
"Je mi cťou privítať vás v novom školskom roku 1853 až 1854 tu, v Strattonovom inštitúte. Som madam Rosemarine, riaditeľka školy. Dovoľte mi trochu vás oboznámiť s históriou školy.
Inštitút bol založený v roku 1727 pánom Henrym Strattonom a dodnes je to jediná nenáboženská škola v oblasti. V roku 1789 sa po ročnej prestávke v prevádzke stal Strattonov inštitút čisto dievčenskou školou a neskôr, po rozsiahlych rekonštrukciách od roku 1803 začal fungovať ako internátna škola. V tejto podobe sa zachovala až dodnes a vy ste ďalšími pokračovateľmi vo viac ako storočnej tradícii výučby v Strattonovom inštitúte.
Verím, že aj tento školský rok vás obohatí o nové vedomosti a skúsenosti, a že sa budete spoločne snažiť o dobré meno školy.
Teraz poprosím pami Cooperovú, našu správkyňu, aby vás stručne oboznámila o pravidlách a fungovaní školy a internátu," Rosemarine vyšla z miestnosti a šla ku schodom.
"Čo tu robíš? Máš byť vnútri!" prísne povedala dievčaťu sediacemu na schodoch. To sa zdvihlo, ale mlčalo.
Bolo to šestnásťročné dievča bledej pokožky s dlhými hnedými vlasmi a tmavými očami. Mala štíhlu, skôr nižšiu postavu a peknú tvár.
"Poď som mnou," Rosemarine vykročila k svojej pracovni a dievča šlo za ňou. Sadla si za svoj stôl a kývla smerom k stoličke oproti nej. Dievča ostalo stáť.
"Prečo si odišla?" spýtala sa pokojne.
"Niekto to potrebuje stále opakovať. Počula som to vlani."
"Tvoje argumenty sú úbohé. Chceš byť prvým, kto dostane trest?" Pokrčila plecami. "Pozri, Ai, keby si tu nebola vlani o dva roky mladšia ako všetky ostatné prváčky, dávno by sme ťa vyhodili. Táto škola patrí medzi najlepšie a dostať sa sem je veľmi ťažké. Tak sa aspoň tvár, že sa snažíš."
"Pf, kto sa vám prosil. Aj tak ma sem len upratal, aby som nezavadzala. Dievčenský internát... taká vec!" hnevala sa Ai.
"A prečo si potom robila skúšky? Snažila si sa prejsť a udržať sa tu. prečo?" Rosemarine pokojne pokračovala.
"To nie je váš problém!" Ai pozrela do zeme.
"Správne, je to tvoj problém. Škola s tým, prečo si tu, žiadny problém nemá. Je to vec teba a tvojho strýka, a ak nechceš ďalšie problémy, budeš sa chovať slušne, ano? A teraz sa môžeš posadiť tamto a premýšľať o sebe. idem na večeru, tak sa odtiaľ ani nepohni."
Ai bolo jasné, že ona dnes žiadnu večeru nedostane. Hnevala sa.
"A prečo sa o mňa tak zaujímate?" spýtala sa ironicky.
"Nechceme, aby kvôli tebe klesla úroveň našej školy," odpovedala Rosemarine a odišla.
"Zhoršuješ nám úroveň, Ai! Budeš mať problém, Ai! Si detinská, Ai! Všade len prekážaš, Ai! Dýchaš náš vzduch, Ai!" napodobňovala Ai Rosemarine, "bože, dajte mi všetci pokoj!" a tresla rukou do stola, "aj tak si budem robiť, čo chcem"! Trochu sa ukľudnila a pohodlne sa uložila. O chvíľu zadriemala.
"Je mi cťou privítať vás v novom školskom roku 1853 až 1854 tu, v Strattonovom inštitúte. Som madam Rosemarine, riaditeľka školy. Dovoľte mi trochu vás oboznámiť s históriou školy.
Inštitút bol založený v roku 1727 pánom Henrym Strattonom a dodnes je to jediná nenáboženská škola v oblasti. V roku 1789 sa po ročnej prestávke v prevádzke stal Strattonov inštitút čisto dievčenskou školou a neskôr, po rozsiahlych rekonštrukciách od roku 1803 začal fungovať ako internátna škola. V tejto podobe sa zachovala až dodnes a vy ste ďalšími pokračovateľmi vo viac ako storočnej tradícii výučby v Strattonovom inštitúte.
Verím, že aj tento školský rok vás obohatí o nové vedomosti a skúsenosti, a že sa budete spoločne snažiť o dobré meno školy.
Teraz poprosím pami Cooperovú, našu správkyňu, aby vás stručne oboznámila o pravidlách a fungovaní školy a internátu," Rosemarine vyšla z miestnosti a šla ku schodom.
"Čo tu robíš? Máš byť vnútri!" prísne povedala dievčaťu sediacemu na schodoch. To sa zdvihlo, ale mlčalo.
Bolo to šestnásťročné dievča bledej pokožky s dlhými hnedými vlasmi a tmavými očami. Mala štíhlu, skôr nižšiu postavu a peknú tvár.
"Poď som mnou," Rosemarine vykročila k svojej pracovni a dievča šlo za ňou. Sadla si za svoj stôl a kývla smerom k stoličke oproti nej. Dievča ostalo stáť.
"Prečo si odišla?" spýtala sa pokojne.
"Niekto to potrebuje stále opakovať. Počula som to vlani."
"Tvoje argumenty sú úbohé. Chceš byť prvým, kto dostane trest?" Pokrčila plecami. "Pozri, Ai, keby si tu nebola vlani o dva roky mladšia ako všetky ostatné prváčky, dávno by sme ťa vyhodili. Táto škola patrí medzi najlepšie a dostať sa sem je veľmi ťažké. Tak sa aspoň tvár, že sa snažíš."
"Pf, kto sa vám prosil. Aj tak ma sem len upratal, aby som nezavadzala. Dievčenský internát... taká vec!" hnevala sa Ai.
"A prečo si potom robila skúšky? Snažila si sa prejsť a udržať sa tu. prečo?" Rosemarine pokojne pokračovala.
"To nie je váš problém!" Ai pozrela do zeme.
"Správne, je to tvoj problém. Škola s tým, prečo si tu, žiadny problém nemá. Je to vec teba a tvojho strýka, a ak nechceš ďalšie problémy, budeš sa chovať slušne, ano? A teraz sa môžeš posadiť tamto a premýšľať o sebe. idem na večeru, tak sa odtiaľ ani nepohni."
Ai bolo jasné, že ona dnes žiadnu večeru nedostane. Hnevala sa.
"A prečo sa o mňa tak zaujímate?" spýtala sa ironicky.
"Nechceme, aby kvôli tebe klesla úroveň našej školy," odpovedala Rosemarine a odišla.
"Zhoršuješ nám úroveň, Ai! Budeš mať problém, Ai! Si detinská, Ai! Všade len prekážaš, Ai! Dýchaš náš vzduch, Ai!" napodobňovala Ai Rosemarine, "bože, dajte mi všetci pokoj!" a tresla rukou do stola, "aj tak si budem robiť, čo chcem"! Trochu sa ukľudnila a pohodlne sa uložila. O chvíľu zadriemala.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář