4. časť
21. 3. 2007
Pozn.autorky: Postavy aj príbeh je kompletne vymyslený a akákoľvek podoba je čisto náhodná... ;o)
Keď sa Jossy ráno zobudila, Ai v izbe nebola. Ani sa tu neukázala, pomyslela si, keď sa dívala na nedotknutú posteľ, kde len môže byť.
Svoju spolubývajúcu nenašla ani na raňajkách, celý čas jej vŕtalo v hlave kde by mohla byť. Hádam len neušla?
Po raňajkách sa ešte vrátila na izbu po svoje knihy. Ostala prekvapená stáť vo dverách, keď zistila, že Ai spí vo svojej posteli. Takže sa vrátila.
"Teraz nemôžeš spať, o chvíľu začína vyučovanie! Ai!" Ai sa pretočila a otvorila oči. Bola bledšia než obvykle a pod očami mala tmavé kruhy. Joselinne k nej podišla, chcela ju vytiahnuť z postele.
"Prestaň, nedotýkaj sa ma!" zvrieskla na ňu, "čo si to dovoluješ?"
"Už mám toho dosť," zahučala Joselinne, "snažila som sa byť milá, ale končím. Okamžite vstaň a prichystaj sa! Je mi jedno, kde si bola a čo si robila, ale nebudeš kvôli tomu meškať školu!"
"Ale čo?"
"Ano! a neopováž sa odvrávať, som od teba staršia, tak ma budeš poslúchať!" Nato jej Ai vlepila facku. Joselinne prekvapene zastala, potom sa spamätala a tak ju strčila, až Ai skončila na podlahe.
"Si fakt neznesitelná! Tak vieš čo? Rob si čo chceš, ty malá potvora!" zakričala a ušla. Ai sa za ňou chvíľu dívala, potom sa postavila a zvalila sa na posteľ. Začala sa nahlas smiať. Jej smiech bol ale neúprimný a po chvíľe prešiel do plaču.
Keď sa Jossy ráno zobudila, Ai v izbe nebola. Ani sa tu neukázala, pomyslela si, keď sa dívala na nedotknutú posteľ, kde len môže byť.
Svoju spolubývajúcu nenašla ani na raňajkách, celý čas jej vŕtalo v hlave kde by mohla byť. Hádam len neušla?
Po raňajkách sa ešte vrátila na izbu po svoje knihy. Ostala prekvapená stáť vo dverách, keď zistila, že Ai spí vo svojej posteli. Takže sa vrátila.
"Teraz nemôžeš spať, o chvíľu začína vyučovanie! Ai!" Ai sa pretočila a otvorila oči. Bola bledšia než obvykle a pod očami mala tmavé kruhy. Joselinne k nej podišla, chcela ju vytiahnuť z postele.
"Prestaň, nedotýkaj sa ma!" zvrieskla na ňu, "čo si to dovoluješ?"
"Už mám toho dosť," zahučala Joselinne, "snažila som sa byť milá, ale končím. Okamžite vstaň a prichystaj sa! Je mi jedno, kde si bola a čo si robila, ale nebudeš kvôli tomu meškať školu!"
"Ale čo?"
"Ano! a neopováž sa odvrávať, som od teba staršia, tak ma budeš poslúchať!" Nato jej Ai vlepila facku. Joselinne prekvapene zastala, potom sa spamätala a tak ju strčila, až Ai skončila na podlahe.
"Si fakt neznesitelná! Tak vieš čo? Rob si čo chceš, ty malá potvora!" zakričala a ušla. Ai sa za ňou chvíľu dívala, potom sa postavila a zvalila sa na posteľ. Začala sa nahlas smiať. Jej smiech bol ale neúprimný a po chvíľe prešiel do plaču.
malá potvora...
(Haru, 25. 11. 2007 21:38)