8. časť
Pozn.autorky: Postavy aj príbeh je kompletne vymyslený a akákoľvek podoba je čisto náhodná... ;o)
"Tu je príjemne!" vykríkla Joselinne a zvalila sa na pohovku v spoločenskej miestnosti prváčok a druháčok. K nej si sadla jej nová kamarátka Tamara.
"Tami, prečo si mi nepovedala, že je to taká pekná miestnosť?" spýtala sa veselo a obzerala sa po miestnosti. Bola to veľká izba s tmavými vínovočervenými závesmi a mäkkým červeným kobercom. Bol tu veľký mramorový kozub, pred ním mäkučké červené čalúnené kreslá, stoly a knižnica z tmavého dreva.
"Však? Začína mi byť smutno len čo pomyslím, že o rok už budem v tretiackej miestnosti," povedala Tamara a pohodlnejšie sa usadila, "mám to tu rada."
"Aj ja," povedala Joselinne.
"Ako sa ti páčil prvý deň?"
"Celkom sa mi páčil. Je to tu všetko veľmi pekné, aj učiteľky sú milé," Jossie sa zadívala na strop, "je tu plno skvelých dievčat."
"A s kým si na izbe?"
"S jedným dievčaťom, veľmi sa ale nekamarátime."
"Ako sa volá?"
"Ai."
"Aha..."
"Poznáš ju?"
"Vlani sme boli v jednom ročníku. Je dosť... no to je jedno."
"Áno, je to prvotriedna ulievačka. Nebola ani na prvom vyučovaní. Je čudná," povzdychla si Joselinne. Tamara sa k nej prekvapene otočila.
"Ty o nej asi veľa nevieš, čo?"
"No, skoro vôbec sa nerozprávame, ale čo-to už viem."
"Takže nevieš," Tamara ju schmatla za ruku, "poďme sa prejsť, niečo ti porozprávam. Pár vecí, ktoré by si o nej mala vedieť.
Vyšli pred budovu. Bo pekný teplý septembrový večer, nefúkalo. Po oblohe plávalo zopár ružových obláčikov. Jossie a Tamara sa vybrali do parku. Prechádzali sa medzi stromami a Tami jej rozprávala:
"Vieš, Jossie, tvoja spolubývajúca nie je žiadne neviniatko. Vlani mala problémy a tento rok to, ako sa zdá, bude pokračovať. Vlastne sa čudujem, že ju ešte nevyhodili zo školy."
"Ale s čím mala problémy?"
"To je ťažké povedať tak jednoducho. Nechcem byť nejaká sviňa, ale ja by som to nazvala prostitúcia."
"Čože?!" Joselinne na ňu neveriaco pozrela, "ako to myslíš?" Tamara hľadela do zeme.
"Ona, odkedy prišla do školy, trucovala. Bola protivná, odvrávala učiteľkám a všetkým robila naschvály. Potom s tým jedného dňa prestala, neviem prečo. Tak pred koncom prvého semestra bola jasne na vyhadzov zo školy. Potrebovala spraviť skúšky, preto začala... začala spávať so staršími žiačkami, tie jej s tým potom pomohli."
Jossie si zhrozene zakryla rukou ústa.
"Ale veď sú to dievčatá a ona takisto! Ako to mohli robiť?"
"Ty ju nepoznáš," ospravedlňujúco zdvihla Tamara ruky a spravila krok dozadu, "vie hrozne manipulovať s ľuďmi. Vie byť roztomilá a zviesť hocikoho, presvedčiť ho, že po nej túži. A niektoré boli rovnako zvrhlé ako ona, zapáčilo sa im to. Mali niekoho, kto... no veď vieš. A Ai si rýchlo zvykla, že nad menej priebojnými dievčatami mala navrch. Kašľala na to, kto si čo o nej myslel. Zviedla veľa dievčat, ktoré boli proti nej, bola a aj je to vypočítavá potvora."
"Aj teba...?" potichu sa spýtala Jossie a ešte stále nechcela veriť. Tamara sčervenela a jemne prikývla.
"Riaditeľka si ju na začiatku roka zavolala, vraj jej dala nejaké ultimátum. Ale určite to nepomohlo."
"Nevedela som to o Ai. Je síce protivná, ale toto by som si vážne nemyslela. Nemali by sme jej nejako pomôcť?"
"Pomôcť s čím? Jej nie je s čím pomáhať. Je skazená. Ale aj tak, nevadí mi, že sa necháva využívať od starších žiačok. Je to jej vec, keby ich neprovokovala, mala by pokoj. Skôr mi vadí, že do toho ťahá iných. Niekto by s tým mal niečo robiť, ale učiteľky tak najviac idú za madam Rosemarine..."
"Počkaj, akože by mala pokoj?"
"Hm?" nechápala Tamara.
"Povedala si, že keby staršie dievčatá neprovokovala, mala by pokoj. Ako to myslíš?"
"Tak, ako som povedala. Nechali by ju tak."
"Ony ju nútia alebo čo?"
"Áno, pár dievčat z posledných ročníkov. Rady jej ubližujú, berú ju len ako niečo, čo im patrí a podľa toho sa aj správajú."
"To ako?" To sa nebráni, či čo?"
"Jossie, myslíš, že by mohla?" Tamara sa škodoradostne usmiala, "Tie si s ňou vedia poradiť. Je menšia a slabšia než ony. Nemá šancu."
"Však keby im proste povedala nie..."
"Sú to arogantné byba, takú odpoveď neberú. Akurát jej občas pomáhajú, to je všetko. Ale tak jej treba... Zato z nej úbožiatko robiť nemusíme. Podľa mňa jej to zas tak nevadí."
"Vedia o tom jej rodičia?"
"Akí? Má len strýka, pána Matosiniosa, aj ten ju odložil sem."
"Chúďa Ai, možno preto je taká problémová. Chce pozornosť."
"Ty ju brániš po tom všetkom, čo som ti povedala? Ty si ju nezažila. Je zvrátená a rozmaznaná, nestojí za ľútosť. Vlani jej Melany chcela pomôcť a skončila zle. Aiine ´kamarátky´ si ju podali, zbili ju a ktovie čo ešte, Melany potom prestúpila na inú školu. A vieš čo ne to Ai? Smiala sa jej, vraj je hlúpa, keď si s ňou niečo začína."
"Možno Melany spravila chybu. Ale chcela by som jej aj tak pomôcť. Je síce hnusná, no určite vie byť aj milá. Nikto nie je úplne nenapraviteľný."
"Prečo jej chceš toľko pomáhať?"
"Cítim za ňu zodpovednosť, je moja spolubývajúca. A nechcem, aby ubližovala iným alebo si nechala ubližovať. Dneska jej bolo veľmi zle a po tom čo si mi povedala, som si takmer istá, že v noci bola s niekým, kto jej ublížil."
"Asi máš pravdu, ale buď opatrná. Niektorým sa nebude páčiť, že im berieš hračku. A ani Ani nenaleť na milučké slovká. Ak sa hocičo stane, Pascale alebo ja ti rady pomôžeme," povedala Tamara a pozrela na oblohu," Mali by sme sa vrátiť, je už skoro tma."
"Áno, Tami, máš pravdu. Vráťme sa," a dievčatá sa vybrali späť ku škole.
Komentáře
Přehled komentářů
Wonderful forum posts, With thanks.
legit essay writing services https://payforanessaysonline.com help writing college essays https://writingresearchtermpaperservice.com
online essay services c65tmx
(Gregorygyday, 5. 4. 2023 9:01)