14. časť
Pozn.autorky: Postavy aj príbeh je kompletne vymyslený a akákoľvek podoba je čisto náhodná... ;o)
"Ale, ale koho to tu máme?" ozvalo sa za Ai. Tá sa otočila, na tvári sa jej zjavil prekvapený výraz.
"Čo tu chcete?" spýtala sa Christine a Tamary, jej bývalých spolužiačok. Stáli tam oproti sebe, potom Christine povedala:
"Je to tu moc nebezpečné pre malé zlaté dievčatká ako ty, nemala by si sem chodievať takto sama," uškrnula sa.
"Fajn, budem si to pamätať," zamrmlala Ai rýchlo a chcela odísť, ale Tamara jej zastala cestu:
"Nie, nie, niekam nepôjdeš," tá začala potom ustupovať dozadu až za sebou zacítila múr. Nemala kam utiecť. Christine a Tamara si zastali asi meter od nej a usmievali sa.
"Pozrime sa na to, Ai, keby ťa tvoje úbohé obete nepoznali, povedali by, že sa ich bojíš." Christine podišla až k nej a chcela sa jej dotknúť, Ai sa skrčila.
"Moje malé dievčatko, namáš sa čoho báť," zacerila sa Christine a schmatla ju za golier. Hodila ju na zem.
"Počkať, to ju môže bolieť," povedala Tamara výsmešným starostlivým tónom a zohla sa k Ai sediacej na zemi. Tá sa nebránila, len na ne vyľakane pozerala.
"Vidíš, čo robš," surovo jej stiahla ruku a potom si ju obzrela. Dlaň jej trochu krvácala, dopadla na ostrý kameň.
"Chúďatko malé, vidíš, teraz si ju zranila."
"A čo má byť?" tiež sa k nej zohla, "dívaj sa mi do očí," Ai ďalej pozerala do zeme, tak ju Christine pevne chytila za bradu a otočila tvárou k sebe, "tak, vidíš, že to ide. Si ty ale nevychované decko," rozohnala sa a strelila jej facku. Ai už ležela na zemi. Tamara ju hladkala po vlasoch a naoko hrešila Christine. Tá ju potom odstrčila.
Tamara vstala, oprela sa o strom a len sa smiala na tom, ako Christine bila dievča na zemi. Dobre sa pamätala, ako im vlani Ai ublížila a teraz sa úprimne tešila z toho, ako trpela.
"Dobre, Christine, nechaj ju už tak, nestojí nám za problémy," povedala nakoniec. Obe sa nad ňu postavili. Ai si lepšie pritiahla kabátik. Aj cez vlasy, ktoré jej zakrývali tvár, bolo vidno, že plakala. Celá sa otriasala vzlykmi.
"Už nikdy nerob nikomu zle, lebo nabudúce skončíš horšie, rozumieš?" topánkou jej odhrnula vlasy z tváre a odhalila tvár mokrú od sĺz. Oči mala zavreté.
Tamara a Christine odišli a nechali Ai ležiacu na zemi tam. Tá ešte chvíľu plakala, potom sa upokojila a len ležala. Nechcela myslieť na to, ako ju ponížii, ani na to, že ju celé telo bolí. Snažila sa nemyslieť na nič a o chvíľu zaspala.
Nevedela ako dlho tam bola, keď sa znovu prebrala, bola už tma. Pokúsila sa vstať, ale bola skrehnutá od zimy a nepohodlnej zeme, takže párkrát spadla kým sa jej to podarilo. Našťastie sa mi nič vážne nestalo, pomyslela si a pobrala sa naspäť. Trošku síce krivkala na pravé koleno, ale až tak ju to nebolelo.
Dolša k internátu. Všade sa ešte svietilo a z jedálne sa ozýval hluk. Ai si vydýchla. Bola práve večera, takže na chodbách nikoho nestretla. Rýchlo sa šla do umyvárok umyť a ponáhľala sa do izby.
Joselinne tu nie je, je asi ešte na večeri, pomyslela si a prezliekla sa do nočnej košele. Bolela ju hlava, tak sa rozhodla, že na ňu čakať nebude. Zfúkla lampu a ľahla si spať. O chvíľu už pokojne driemala netušiac, že ju v ten večer čaká ešte jedno nemilé prekvapenie.