Poviedky od Elizabeth May

Pozn.autorky: Postavy aj príbeh je kompletne vymyslený a akákoľvek podoba je čisto náhodná... ;o)

"Ste si tým absolútne istá? Uvedomujete si svoju zodpovednosť, slečna Morganová?"
"Áno, madam, a trvám na tom."
"Keď inak nedáte, neostáva mi iné než pristúpiť na vašu ponuku," riaditeľka sa zdvihla z kresla a prešla k Beatrice, "ale pamätajte, všetky následky ponesiete vy. Dávam vám možnosť hocikedy to odvolať, keď si budete myslieť, že to nezvládate. Predsa len riskujem aj ja. Ale vedzte, kým táto dohoda platí, nezasahujem do toho," predniesla prísne, potom stíšila hlas a spýtala sa:
"Ale aj tak neviem, prečo chcete vziať zodpovednosť za toho malého nepodareného bastarda," znovu zvýšila hlas, "tak ak už nič nemáte, môžete ísť."
Beatrice sa pozdravila a vyletela z jej pracovne. Ai bude šťastná, keď sa to dozvie. Odteraz už na ňu bude dávať pozorm ani riaditeľka ju nebude môcť potrestať. Rýchlo sa ponáhľala oznámiť dievšaťu novinu. Našla ju poslušne sedieť v kresle so svojej izbe.
"Počúvaj, Ai, odteraz musíš byť poslušná a nerobiť nič, čo sa nemá. Nesiem za teba plnú zodpovednosť," povedala jej natešene, vynechala to, že keby to nevymyslela, Ai by musela zo školy. Bola rada, že jej Rosemarine dala šancu, tá aj keď si to nepriznala a vôbec by to nepovedala nahlas, tak jej na Ai záležalo a nie len kvôli jej strýkovi.
Trénerka bola šťastná, verila, že sa Ai kvôli nej polepší. Učiteľky ju budú podporovať, majú Beatrice radi a určite by nechceli, aby mala problémy. Nebudú sa chcieť pomstiť, bola si istá.
"Nemali ste to robiť," prerušila jej úvahy potichu Ai.
"Prečo nie?" zarazila sa trénerka. Myslela... bola si istá, že sa dievčaťu bude nápad páčiť.
"Nedokážem sa zaručiť sama za seba, tak ako môžu iní?" spýtala sa skoro nešťastne.
"Ale, ty si malý pesimista. Jasne, že budeš dobré dievčatko. Kvôli mne. Som si istá, že budeš poslúchať a nebudú s tebou problémy. Ustrážim si ťa," žmurkla na ňu. Ai to bude mať ťažké s ostatnými dievčatami, vedela to, lebo poznala staršie žiačky. Ale zvládne to.
Usadila sa do svojho kresla a naznačila Ai, aby si jej sadla na kolená, tá ju poslúchla a schúlila sa jej do náruče.
"Prvé, čo napravíme bude, ž budeš poriadne chodiť na vyučovanie a spravíš skúšky sama, bez pomoci svojich kamarátok. Ďalej sa udobríš so svojou spolubývajúcou a budeš bývať vo svojej izbe. Možno cez víkend spravíme výnimku... Ale! To najdôležitejšie - prestaneš spávať s ostatnými dievčatami alebo im robiť hocičo iné. Môžete byť kamarátky a môžete byť veľmi dobré kamarátky, ale tam to končí. Žiadne hádky, ponižovanie sa navzájom a podobne. Je všetko jasné?"
"Jasné úplne všetko," zakývala Ai hlavou a lepšie sa pritiskla k svojej ochrankyni. Bola jej taká vďačná. Ešte nikdy sa o ňu nikto toľko nestaral, ako Beatrice.
Zavrela oči a cítila, ako jej trénerka jmne prehrabuje vlasy. Bola šťastná, veľmi šťastná. Odteraz budú spolu a nikto im v tom nebude brániť.


Čo na po ostatným... nech si robia, čo chcú. Ja ich nepotrebujem, mám predsa svoju Beatrice. A čo ma po strýkovi. Cez prázdniny ho prežijem a potom, cez rok, budeme zase spolu. Všetko zvládneme, vyriešime. Budem perfektná a ona ma zato odmení tým najlepším - bude ma mať rada. Nebudeme mať pred sebou žiadne tajomstvá, viem, že jej môžem povedať všetko. Aj to, prečo som tu; strýko ma nezvládal, v trinástich som ušla z domu a bývala u chlapa, ktorému som robila šľapku. Ani som nevedela, ako sa volá. To, ako ma našiel, odviedol naspäť domov, vytrestal ma a keď som znova ušla, zmlátil ma.Bála som sa ho, neznášam násilie. A on ma bil, myslel si, ako skvele ma vychováva. Nikdy som sa neubránila, bol oveľa väčší a silnejší, pravý opak mojej mamy. Akýkoľvek odpor alebo plač boli preňho len ďalším dôvodom na bitku. Poviem jej aj to, že som ho milovala, toho tyrana, a on ma neznášal. Vravieval, že som ko moja matka, pobehlica, ktorú treba skrotiť a to sa dá len remeňom. Verim tomu ako kresťania veria v boha. A potom, jedného dňa mi velkom kľudne povedal, že pôjdem z domu. Strčil ma do internátu, vraj mu nestojím ani zato, aby sa staral sám. A vtedy ma zranil najviac ako len mohol. Vybavil mi tu miesto, aj keď som ešte nemala dosť rokov. Neznášala som túto školu a všetkých v nej. Zakrátko som ale zistila, že bez strýka mám oveľa väčšiu slobodu. A zďaleka som už nebola najslabšia. Zistila som, že na dievčatá platí to isté, čo som pred časom použila na toho chlapa. Figu im záležalo na tom, že som dievča, robila som si s nimi, čo som chcela. Zabávala som sa a tešila z toho, že teraz som ja ten, čo ubližuje. Niektoré po čase zistila, že sa bojím násilia, ale väčšina z nich na mne visela. Keby tu nebola ona, určite by som sa nikdy nezmenila. Ale pri nej som sa vždy cítila hlúpo za to všetko, bol to nový pocit. Stačil jeden jej úsmev a mňa zaliali výčitky za ceý môj život, všetko mi prišlo nezmyselné. Bola jediným človekom , ktorý vo mňa veril. Ano, zachránila ma, určite jej to poviem.


"zachránila si ma, Beatrice," povedala spiacej žene vedľa seba a opatrne ju pobozkala. Len tak, aby ju nezobudila. Pritúlila sa k nej, zavrela oči a schovala si tvár do jej šiat. Vonia po kvetoch, pomyslela si, ako zaspávala, krásna vôňa... A oheň v krbe pomaly dohorieval.