Prvá časť
"Susannah?"
"Prosím, drobček?"
"Prečo aj my nebývame v takom hoteli?" Susannah a Tia stáli v preplnenom A-vlaku na ceste domov. Susannah pozrela na malú spýtavým pohľadom.
"V hoteli ľudia bývajú, keď niekam idú nadlhšie, ale nebudú tam bývať stále, vieš?"
"Tá teta so spíkom tu nebude stále?" pýtalo sa dievčatko ďalej.
"Nie, to by si tu kúpila dom alebo byt."
"Ale. A môžem ešte niekedy pozrieť Sephiho?"
"Nie, zlatíčko," povedala miernym hlasom, "Už nie. Nepôjdeme do mesta, nepotrebujeme tam ísť."
Malá vyzerala smutne, ale o chvíľu sa pýtala ďalej:
"A prečo sem prišla?"
Susannah sa zasmiala.
"Tia, rozmýšľaš niekedy? Odkiaľ to mám vedieť?" spýtala sa veselo.
Vlak pribrzdil a vošiel do stanice. Susannah natrčila ruku a Tia ju chytila. Spolu vyšli z vlaku a po schodoch vystúpali k východu. Opustili stanicu metra a vynorili sa v okrajovej štvrti veľkomesta, medzi ošúchanými panelákmi v špinavých uličkách. Typické sídlisko, kde žili ľudia z okraja spoločnosti.
Prešli spolu pár blokov a zastali pred jedným šesťposchodovým ošarpaným panelákom. Susannah otvorila posprejované plechové dvere a vošli dnu. Chodba vo vchode bola tmavá a zatuchnutá, farba za stien sa olupovala. Tia ešte skontrolovala jednu z obtlčených plechových schránok, potom sa pustili stúpať po schodoch (vo výťahovej šachte dávno chýbala kabína, dvere boli preč a na spodku bolo plno odpadkov). Cestou hore prechádzali okolo troch dverí na každom poschodí. Z niektorých sa ozývala hádka, niekde hrala príliš nahlas hudba, jedny dvere na druhom poschodí boli prelepené policajnou páskou, iné chýbali a za nimi boli len vyhorené prázdne miestnosti.
"Dobrý deň, slečny," pozdravil ich po ceste chlapec sediaci na schodoch. Mohol mať najviac jedenásť rokov, ale mal červené oči a cigaretu v ruke.
"Ahoj, Henry," pozdravila Susannah.
"Ako sa máš?" prihovorila sa milo Tia. Poznala Henryho, zvykla sa s ním hrávať a on na ňu dával pozor. Raz povedala Susannah, že keď bude veľká, vydá sa zaňho, a ona jej odpovedala, že ak sa dovtedy nepredávkuje, tak môže. Malá síce nevedela, čo znamená, že sa predávkuje, ale nevadilo jej to. Henry by predsa neurobil nič, aby nemholi byť navždy spolu, povedala si.
Konečne došli na štvrté poschodie a Susannah odomkla sivomodré dvere s dvoma zámkami. V byte sa dverami vládlo prítmie, okná bytu totiž úmierili do akéhosi dvorčeka medzi činžiakmi nastavanými do štvorca v tesnej blízkosti. Boli to lacné americké okná, zasúvačky s roletami. V byte nemali balkón.
Chodba bytu bola krátka, po stranách mala po jedny dvere, drevené ošúchané dvere, a ústila do najväčšej miestnosti v byte, ktorá slúžila ako obývačka, Bytík bol malý, nábytok starý a nebolo ho veľa, ale všetko tu bolo čisté a udržiavané.
Tia sa vyzula a vbehla do dverí vpravo. Tam bola spálnička s jedným oknom, francúzsou stenou rozdelená na polovicu.
Dvere vľavo viedli do melj kuchynky, v ktorej bolo len pár skriniek a kuchynská linka s výlevkou. V rohu natlačený stôl s dvoma stoličkami. Vjden stene bola prázdna zárubňa dverí a dalo sa nimi prejsť priamo do obývačky, dvojo ďalších dverí na druhej strane bolo označených ako kúpeľňa a WC.
Susannah pomaly vošla za Tiou a zamkla za sebou dvere do bytu. V kuchyni sa pristavila pri otlčenej chladničke staršieho typu a nazrela dnu. Nič oc to nebolo; dve fľaše mlieka, nejaká zelenina, fľaštička so zaváranými uhorkami, kečup a horčica, štyri smotany a vajíčka.
Vzdychla si a začala písať zoznam na nákup.
Tia medzitým vyletela z izby so svojím obľúbeným plyšákom v rukách a malým sivým mačaťom za pätami.
"Suzie, môžeme sa dívať na telku? Prosím! Aj Blackie ťa prosí!" natrčila jej čierneho plyšového psa.
"Dobre, miláčik, a nie si hladná?" vykukla z kuchyne Susannah. Kľakla si, privolala mača, zdvihla ho a keď Tia zavrtel hlavou, zmizla s ním v kuchyni.
"Tak, Ediieho, ako sa máme? Dáš si mňamku?" prihovárala sa mu, "ale jasne, že si dáš, však?" položila kocúrika aj malú belasú misku a z jednej skrinky vytiahla konzerbe pre mačky.
"Aj táto už je posledná," a skôr, ako ju otvorila, pripísala na zoznam konzervy pre Eddieho. Poto vzala žltú dvojmisku, taktiež Ediieho, a do jednej naliala čerstvú vodu, do druhej smotanu. Eddie sa maškrtne rozbehol k miskám a začal hltavo jesť. Susannah sa vždy smiala, že ako rýchlo môže v takom malom mačati zmiznúť toľko žrádla.
Pohladkala mačiatko a šla si prisdnúť k malej do obývačky. Tia sa vždy o takomto čase dívala na svoj obľúbený seriál Kólia Lessie, ležala natiahnutá na pohovke prikrytej dekou. Susannak si vzala knižku a sadla si do prúteného húpacieho kresla. Poobzerala sa po izbičke.
Všetko mala zladené do marhuľkova alebo do modra, kvietkované tapety si vybrala a nalepila sama, taktiež záclonky. Koberec mal fliačikový vzor a hodil sa k dečke na pohovke a obrúsku na čiernom kávovom stolíku. Na stenách viseli vkusné obrázky s kvietkami alebo prírodným motívom. Bytík nebol síce moderný a komfortný, zato však útulný.
Všetok nábytok mala Susannah z výpredaja, byt si zariaďovala sama. Žila tu len s Tiou a nemali veľa peňazí, ale nič vo svojom živote neľutovala. Malá bola jej jediné šťastie, žila le pre ňu. A vôbec neľutovala, že vo svojich devätnástich rokoch nežije u rodičov a nechodí do školy a musí sa sama postarať o seba a svoju päťročnú dcérku.
