6. časť
29. 3. 2007
Pozn.autorky: Postavy aj príbeh je kompletne vymyslený a akákoľvek podoba je čisto náhodná... ;o)
"Už si hore?" spýtala sa Rosemarine a zdvihla sa zo stoličky. Ai otvorila oči a zažmurkala do svetla. Vedľa jej postele stála Joselinne s riaditeľkou.
"Obleč sa, čakám ťa za 5 miút v mojej pracovni!" povedala prísne riaditeľka. Vzápätí odišla a hlasno za sebou zabuchla dvere. Jossy nechápavo hľadela za Rosemarine, potom potriasla hlavou a šla k Ai sediacej na posteli.
"Si v poriadku?" spýtala sa jej a sadla si k nej na posteľ. Ai na ňu ani nepozrela, dívala sa do zeme. Čo od nej chce riaditeľka? rozmýšľala, prečo sa o ňu tak zaujíma. Nepáčilo sa jej to, pred riaditeľkou mala rešpekt, bála sa jej.
"Ty si ju zavolala?"
"Nie, omylom som do nej vrazila, musela som vysvetľovať, prečo som bežala. Netušila som, že budeš mať z toho problémy," povedala Jossy ospravedlňujúcim tónom, "mala by si ísť za ňou," dodala potichu.
"Dobre, idem," povedala Ai a obliekla si školskú uniformu. Joselinne sa čudovala, že tak ľahko súhlasila, ale radšej nič nepovedala.
O chvíľu už Ai stála pre riaditeľkinou pracovňou. Chvíľu váhala, nevedela, čo od nej chce. Nakoniec sa nadýchla sa a vošla.
"Ideš neskoro!"
"Prepáčte," zamumlala a sadla si oproti riaditeľke.
"Prečo si dnes nebola na vyučovaní?" Ai mlčala.
"Odpovedz! Povedz mi jeden rozumný dôvod, prečo si dnes nemohla byť na vyučovaní," zvýšila hlas riaditeľka.
"Nemám dôvod," potichu odpovedala Ai.
"Prosím?"
"Nemám dôvod," povedala už nahlas.
"Ach tak, takže ty nemáš dôvod, ale vymeškávať môžeš. A ani nevravím, ako si dnes vystrašila svoju spolubývajúcu. Si veľmi nezodpovedná, Ai, a to budeme musieť napraviť!"
"Ja som ju nechcela vystrašiť!"
"Takže mi budeš môcť všetko vysvetliť? Rogersová mi povedala o tom, že si v noci nebola na izbe. Potom ešte vymeškáš vyučovanie a nakoniec predstieraš chorobu..."
"Nič nepredstieram!"
"Ticho!" osemarine tresla paličkou o stôl, až ju myklo, "neodvrávaj a neskáč mi do reči!" vstala a obišla stôl. Postavila sa k Ai a oprela sa rukou o stôl Ai sa vytrvalo dívala do zeme.
"Si tu len druhý deň a už druhýkrát v mojej kancelárii. Porušila si niekoľko školských pravidiel, a to tu nie si ani týždeň. Musíš stále robiť problémy? Niečo ti poviem. Ak si myslíš, že si tento rok budeš robiť to isté čo vlani, tak na to môžeš rovno zabudnúť. Nebudem tolerovať tie tvoje hlúposti, za každé prekročenie školského poriadku dostaneš prísne tresty."
Ai sa zadívala Rosemarine do očí. Myslela to fakt vážne.
"Tak, počúvam ťa, môžeš mi všetko vysvetliť."
Ai sa nadýchla. Rozmýšľala, ako sa z toho vymotá. Čo povie riaditeľke? Nič jej nenapadalo. Je na ňu poriadne nahnevaná, a Ai vedela, že Rosemarine je schopná všetkého. Prečo jej len Joselinne všetko vykecala?
Už chcela niečo povedať, improvizovať, keď ticho prerušilo klopanie na dvere.
"Už si hore?" spýtala sa Rosemarine a zdvihla sa zo stoličky. Ai otvorila oči a zažmurkala do svetla. Vedľa jej postele stála Joselinne s riaditeľkou.
"Obleč sa, čakám ťa za 5 miút v mojej pracovni!" povedala prísne riaditeľka. Vzápätí odišla a hlasno za sebou zabuchla dvere. Jossy nechápavo hľadela za Rosemarine, potom potriasla hlavou a šla k Ai sediacej na posteli.
"Si v poriadku?" spýtala sa jej a sadla si k nej na posteľ. Ai na ňu ani nepozrela, dívala sa do zeme. Čo od nej chce riaditeľka? rozmýšľala, prečo sa o ňu tak zaujíma. Nepáčilo sa jej to, pred riaditeľkou mala rešpekt, bála sa jej.
"Ty si ju zavolala?"
"Nie, omylom som do nej vrazila, musela som vysvetľovať, prečo som bežala. Netušila som, že budeš mať z toho problémy," povedala Jossy ospravedlňujúcim tónom, "mala by si ísť za ňou," dodala potichu.
"Dobre, idem," povedala Ai a obliekla si školskú uniformu. Joselinne sa čudovala, že tak ľahko súhlasila, ale radšej nič nepovedala.
O chvíľu už Ai stála pre riaditeľkinou pracovňou. Chvíľu váhala, nevedela, čo od nej chce. Nakoniec sa nadýchla sa a vošla.
"Ideš neskoro!"
"Prepáčte," zamumlala a sadla si oproti riaditeľke.
"Prečo si dnes nebola na vyučovaní?" Ai mlčala.
"Odpovedz! Povedz mi jeden rozumný dôvod, prečo si dnes nemohla byť na vyučovaní," zvýšila hlas riaditeľka.
"Nemám dôvod," potichu odpovedala Ai.
"Prosím?"
"Nemám dôvod," povedala už nahlas.
"Ach tak, takže ty nemáš dôvod, ale vymeškávať môžeš. A ani nevravím, ako si dnes vystrašila svoju spolubývajúcu. Si veľmi nezodpovedná, Ai, a to budeme musieť napraviť!"
"Ja som ju nechcela vystrašiť!"
"Takže mi budeš môcť všetko vysvetliť? Rogersová mi povedala o tom, že si v noci nebola na izbe. Potom ešte vymeškáš vyučovanie a nakoniec predstieraš chorobu..."
"Nič nepredstieram!"
"Ticho!" osemarine tresla paličkou o stôl, až ju myklo, "neodvrávaj a neskáč mi do reči!" vstala a obišla stôl. Postavila sa k Ai a oprela sa rukou o stôl Ai sa vytrvalo dívala do zeme.
"Si tu len druhý deň a už druhýkrát v mojej kancelárii. Porušila si niekoľko školských pravidiel, a to tu nie si ani týždeň. Musíš stále robiť problémy? Niečo ti poviem. Ak si myslíš, že si tento rok budeš robiť to isté čo vlani, tak na to môžeš rovno zabudnúť. Nebudem tolerovať tie tvoje hlúposti, za každé prekročenie školského poriadku dostaneš prísne tresty."
Ai sa zadívala Rosemarine do očí. Myslela to fakt vážne.
"Tak, počúvam ťa, môžeš mi všetko vysvetliť."
Ai sa nadýchla. Rozmýšľala, ako sa z toho vymotá. Čo povie riaditeľke? Nič jej nenapadalo. Je na ňu poriadne nahnevaná, a Ai vedela, že Rosemarine je schopná všetkého. Prečo jej len Joselinne všetko vykecala?
Už chcela niečo povedať, improvizovať, keď ticho prerušilo klopanie na dvere.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář