7. časť
Pozn.autorky: Postavy aj príbeh je kompletne vymyslený a akákoľvek podoba je čisto náhodná... ;o)
"Čo chcela?"
"Prosím?"
"Rosemarine - čo od teba chcela?"
"Hrešila ma," povedala Ai detským hláskom a psím pohľadom sa dívala na Evelyn, sediacu na posteli.
Evelyn Beaumontová bola v poslednom ročníku. Patrila medzi najlepšie a najrešpektovanejšie študentky školy, bola dosť obľúbená. Mala peknú vyšportovanú postavu, plavosivé vlasy a zlatistú pokožku.
Ai stála uprostred jej izby so spustenými plecami a smutným výrazom v tvári. Žiačky posledného ročníka mali už izby samy pre seba, bolo to jedno z práv najstarších žiačok. Ai vedela, že tu nenarazí na žiadne iné dievča.
"Prečo ťa hrešila?" spýtala sa Evelyn ignorujúc Aiinu predstieranú detinskosť.
"Zato, že som nebola na vyučovaní. A za tú hlúpu Joselinne. Hlupaňa, všetko jej vyžalovala," sťažovala sa Ai.
"Trest?"
"Nie. Prišla za ňou trénerka, tak ma pustila. Vraj sa potom dohodneme."
"Bola si zlá, Ai!" povedala panovačne Evelyn, " chceš trest?"
"Nie, Ellie, nechcem. Pomôž mi, prosím," zakňučala ešte detskejším hlasom Ai a prisadla si k Evelyn. Bola od nej o dosť nižšia. Chytila ju za rukáv a pozrela jej do očí," bojím sa Rosemarine. Neviem, čo to s ňou je, do všetkého strká nos..."
"Prestaň s tým!" zvýšila hlas Evelyn a udrela ju až padla do jej upravených prikrývok, "povedz rovno čo chceš!"
Ai tam ležala a nechystala sa odpovedať. Držala sa za tvár a pozerala kamsi za Evelyn. Tá si povzdychla a chytila Ai za ruku. Vytiahla ju naspäť do sedu a objala ju:
"Netvár sa tak ublížene. Povedz, čo chceš alebo choď," pustila ju.
"Povedz Rosemarine, že som bola tu. Že si ma potrebovala."
"Prečo by som to robila?"
"Pretože potom môžem spraviť ja niečo pre teba. Čokoľvek budeš chcieť..."
"Vieš, čo chcem a za to ti nemusím robiť žiadne protislužby. Ty musíš poslúchať mňa," samoľúbo sa zasmiala Evelyn.
"Ale ty mi chceš pomôcť, Ellie, však? Chceš pomôcť svojej malej Ai?"
"Nebuď smiešna! Nie si moja a nebudeš ani keď ťa donútim. Si vypočítavá potvora, si len s tými, ktorých potrebuješ. Skazená, robíš len problémy, tak na mňa nehraj. V noci si za niekým bola a ja som to nebola. Tak ti treba, chorobu aj problémy!"
"Si krutá! Nie som len tvoja, ale aj tvoja. Nemáš sa na čo sťažovať," uškrnula sa Ai, "ale tebe nič nestačí, Ellie. Asi už nebudeme priateľkami."
"Mňa vydierať nemôžeš, chápeš? Som silnejšia než ty, pokúsiš sa o to a zmlátim ťa tak, že budeš rada, keď to prežiješ," odvetila jej Evelyn svojím typickým panovačným tónom, "ale aby si nepovedala, že ťa len využívam... Poviem Rosemarine, že som ťa potrebovala."
Ai spokojne vyšla z jej izby a s úsmevom sa vybrala do svojej izby.