11. časť
Pozn.autorky: Postavy aj príbeh je kompletne vymyslený a akákoľvek podoba je čisto náhodná... ;o)
"Ai, hej Ai, spíš? Ai!" Joselinne mávala Ai rukami pred tvárou. Pred chvíľou zvonenie ohlásilo koniec vyučovania, ale tá sa nehýbala, len sa dívala na tabuľu, "si tu?" kričala na ňu jej spolubývajúca.
"Aa, ano, len som sa zamyslela, nemusíš tak vrieskať," prebrala sa Ai zo svojho snenia, zdvihla sa a pozbierala si knihy.
"Poďme si odložiť veci a poďme pred olovrantom von. Je tak pekne..." Jossie sa zadívala z okna.
"A kto spí," frfľala Ai, "buď sa pohneš alebo si tu pre mňa-za mňa aj ostaň, ja idem."
"Čakaj! Bože, že sa zrovna ty ponáhľaš."
"Nehubuj, Joselinne."
"Nebudem," zasmiala sa a predbehla Ai.
Dievčatá si zložili knihy, vzali si vychádzkové klobúčiky a šli von.
"A čo tu ako budeme robiť?"
"No čo, prejdeme sa a budeme sa tešiť z pekného dňa."
"To je ako nejaká zábava?"
"Počúvaš sa chvíľu, Ai? Nehovor stále ako, je to nezdvorilé a nedá sa to počúvať!"
"A to by mi ako malo vadiť?"
"Ty si strašná!" začala sa chichotať Joselinne. Pomaly prešli cez park až k veľkej fontáne. Bola krásna, kamenná a zobrazovala anjelov. Okolo fontány bol okrúhly bazén na striekajúcu vodu. Fontána ale bola vypnutá a v bazéniku boli miesto vody popadané červenkasté jesenné listy.
"Je tu krásne, čo povieš?" spýtala sa Joselinne, "len škoda, že fontána nefunguje. Je tu vraj dlhšie než škola," sadla si na okraj bazéna.
"Myslím, že by bola pekná, keby z nej striekala voda a kvapky rozptýlené vo vzduchu by sa ligotali a robili okolo sôch dúhu..."
"Ty sa nezdáš, Ai."
"Pf, niečo podobné máme doma." prisadla si k Joselinne.
"Ty bývaš so strýkom?"
"Prečo sa na to pýtaš?"
"Ak o tom nechceš hovoriť..." Jossie si uvedomila, aká bola netaktná.
"To je v pohode," povedala Ai a dívala sa do zeme. Rukami sa držala múrika, okraja bazéna, na ktorom sedela a kopkala nohou, "ano, bývam so strýkom. On je brat mojej matky. Umrela pri pôrode."
"A čo tvoj otec?"
"Nepoznám ho. Ani moja matka nevedela, kto je môj otec... Nemám nikoho okrem strýka. Často mi vraví, že ak so mnou niečo nespraví, skončím rovnako ako matka."
"To máš ťažké. Ja som tiež jedináčik, žijem s rodičmi. Ocko je obchodník, často s mamkou cestujú, preto som v internáte. Ale inak sme spolu vždy celé prázdniny, kvôli mne vtedy nepracujú. Mám ich veľmi rada."
"Môj strýko nemá skoro nikdy čas. Keď zrovna nepracuje, chodí po večierkoch pre bohatých a vplyvných. Ale mne to nevadí, zvykla som si, "snažila sa Ai nahlas zakryť svoj sklamaný tón.
"Ale určite ťa má veľmi rád," povedala jej Joselinne a položila jej utešujúco ruku na plece. Ai zdvihla hlavu a zadívala sa jej do očí. Potom sa pomaly nadvihla a pobozkala ju. Jossie vyskočila a Ai sa skrčila očakávajúc úder. Joselinne sa trochu zarazila:
"Neboj sa, nebudem ťa biť. Ale už to, prosím ťa, nerob," otočila sa, "ideš sa ešte prejsť?" Tá nemo prikývla a zas sa dívala do zeme. Dobehla ju a obe sa ešte chvíľu prechádzali po parku, potom sa vrátili do ubytovne pripraviť sa na olovrant.