13. časť
Pozn.autorky: Postavy aj príbeh je kompletne vymyslený a akákoľvek podoba je čisto náhodná... ;o)
Joselinne sa s dobrou náladou vracala na svoju izbu. Otvorila dvere a rozhliadla sa. Žiadna Ai? zaujímalo by ju, kam šla. No čo už, počká na ňu tu.
"Ty si Joselinne?" začula za sebou zrazu hlas. Chcela odpovedať, ale dievča ju zas prerušilo, "Som Mercedy Rosewaterová," povedala sebavedome. Jossie sa snažila rozpamätať, odkiaľ to meno pozná. Áno, Tamara jej vravela o takom dievčati. Vraj štvrtáčka, áno, veľmi bohatá a obľúbená. Neskutočne perfektná a sebavedomá, vravela Tami. Bola vynikajúca v tenise. Ale ešte som ju naživo nevidela, rožmýšľala, čo od nej môže chcieť, ale Mercedy jej o pár sekúnd odpovedala:
"Je tu tvoja spolubývajúca?" aha, takže za mnou neprišla, odpovedala, že Ai tam nie je.
"Môžem ďalej?"
"Áno, prepáč, poď ďalej," Jossie otvorila dvere a Mercedy vošla. Vyzerala skoro dokonale... mala dokonale súmernú tvár s veľkými očami, malým noštekom trošku dohora a červené pery. Vlasy mala plavo-hnedé, o čosi tmavšie ako Jossie, boli rovné a dokonale hladké s lokničkami na konci. Školskú uniformu mala šitú na mieru a vyzerala akoby ju len práve vytiahla zo škatuľky... nikde jej neodstávala, bola dokonale rovná a čistá. Joselinne s obdivom hľadela na staršiu žiačku.
"Nechceš si sadnúť?"
?Ďakujem, postojím. Kedy sa vráti?"
"Neviem, mala tu byť," povedala jej Jossie. Sadla si k stolu a vzala si knižku. V izbe bolo napäté ticho, ktoré našťastie o niekoľko minút prerušilo hlučné tresknutie dverí. Ai, ešte vždy v dobrej nálade skráčala do izby, skoro až vrazila do Mercedy. Prekvapene uskočila naspäť, tvár jej skamenela.
"Čo tu chceš?" spýtala sa útočne.
"Ukľudni sa, prišla som sa s tebou rozprávať."
"No to mi je česť," ironicky prehodila Ai, obišla ju a sadla si na svoj stôl.
"Môžeš hovoriť."
"Rada by som sa s tebou rozprávala osamote," a pozrela na Joselinne. Tá sa už aj zdvihla, že odíde, ale Ai ju zarazila a prehodila:
"Počuj, Mercedy, buď sa vymačkneš hneď alebo choď," Mercedy mala v tej chvíli v očiach kryštáliky ľadu.
"Ešte sa uvidíme, Matosiniosová, nemôžeš sa mi vyhýbať večne," a s hlavou vysoko zdvihnutou vypochodovala z izby
"Fajn, rada som s tebou pokecala, Mercy, maj sa," zakričala Ai a zatresla za ňou dvere.
"Prisahám, keby mohla, zmrazila by ma pohľadom," povedala Joselinne a zosunula sa na stoličku. Ai nič nevravela, ale podľa toho, ako hádzala veci, bola poriadne nazúrená.
"Pôjdeš už na olovrant?" pokúsila sa ju rozptýliť Jossie.
"Nie, nemám chuť. Choď sama." ai si vzala kabátik a šla von. Prešla sa lesíkom až k starému múru, jej obľúbenému miestu. Tu vlani sedávala celé hodiny a skrývala sa pred svetom... Ani na um jej nezišlo, že nie je sama, kto dnes miesto olovrantu šiel sem.
Komentáře
Přehled komentářů
Nicely put, Many thanks!
academic writing services company https://essaywritingservicelinked.com doctoral dissertation writing help https://quality-essays.com
speech writing services online n425zd
(Gregorygyday, 5. 4. 2023 15:11)