16. časť
25. 5. 2007
Pozn.autorky: Postavy aj príbeh je kompletne vymyslený a akákoľvek podoba je čisto náhodná... ;o)
Nadránom sa Ai vrátila do izby. Zobudila Joselinne, ktorá poriadne zúrila:
"Počúvaj, nemohla by si byť potichu? Niekto sa tu aj snaží spať!" najprv plánovala neprehodiť s ňou ani slovo, ale jednoducho to nedokázala. Spolubývajúca ju vedela poriadne nahnevať.
"No a čo, nemala si byť neviemdokedy na nejakom večierku!"
"Že to vraví zrovna dievčatko po rušnej noci," nedala sa Joselinne. ach ano, teraz už určite nezaspí, "vieš, nechcela som ťa rušiť pri tvojich... ehm... aktivitách s Mercedy!"
"A čo sa do toho staráš? Je to moja vec, čo robím a teba do toho nič!"
"Tak brzdi! Je mi jedno, čo sa vyspíš aj s celou školou, ale rob si to láskavo niekde inde ako V MOJEJ IZBE!" zdôraznila posledné slová. Ai sa postavila k nej a zatvárila sa chápavo.
"Vieš, čo je tvoj problém, Joselinne? Že sa nevieš baviť. Si otravná a nudná a vždy musíš byť tá správna. Je mi z toho zle."
"Tak tebe je zle zo mňa? A čo mám potom hovoriť ja?"
"Nič, aspoň raz buď ticho. Inak máš ku všetkému čo povedať!" tak a dosť. Joselinne poriadne začalo liezť na nervy toto hlúpe doťahovanie. Tá malá sa len nudila a chcela ju provokovať.
"Radšej vypadni, nechýbala si mi. Určite ešte nájdeš niekoho, kto sa s tebou podelí o posteľ."
"Neboj, radšej by som spala na koľajniciach ako tu chvíľu ostať s tebou!" Ai sa rýchlo obliekla a odišla z izby. Dobre, ale kam pôjde teraz? Je ešte moc skoro... Rozhodla sa pre prázdnu triedu, ano, tretiacka trieda je hore a je z nej výhľad na nádvorie, uvidí keď budú ostatní odchádzať na výlet.
Prvé lúče slnka už presvitali spoza obzoru. Ai sedela na stole v tretiackej triede a dívala sa z okna. Premýšľala nad všeličím, občas sa nad svojimi myšlienkami pousmiala, občas potriasla hlavou, aby ich zahnala. Bola rada sama, nemusela sa vtedy na nič hrať. Mohla v kľude premýšľal, nikto ju nerušil, netravoval ani nehrešil.
Naklonila sa dopredu a zadívala sa na budovu oproti. Veľké hodiny ukazovali pár minút po šiestej, dievčatá už iste vstali. Myslí na ňu teraz niekto? Je niekto zvedavý, kde zrovna teraz je? Čo robí alebo na čo myslí? Asi nie.. Zazívala. Vstala, ponaťahovala sa a šla ku skrinke. Našla v nej zopár kníh a vzala si jednu latinskú. Aj keď v škole sa učili zatiaľ len základy tohto jazyka, Ai latinsky vedela. Vlastne okrem latiny vedela španielsky, anglicky a francúzsky. Naučil ju to strýko, keď bola ešte malá. Bola tomu rada, lebo pokiaľ sa pamätala, jazyky mala vždy rada, história a jazyky jej šli zo všetkého najlepšie.
Usadila sa naspäť na lavicu k oknu a začítala sa. Bol to nejaký rímsky epos a knižka ju natoľko zaujala, ža aj stratila pojem o čase.
Okolo pol deviatej sa po dvore začal ozývať hluk, dievčatá sa začali schádzať. Ai čítanie v tom kravále definitívne vzdala a knihu vrátila na miesto. O deviatej už všetci odišli a nádvorie konečne stíchlo. Ai zbehla dolu, ale na nikoho nenatrafila. Škola bola ako vymretá. Ticho a pokoj. Ai sa zasmiala a rozbehla sa k učiteľskému salóniku. Pred dverami zastala, upravila sa a zaťukala. Otvorila jej Beatrice, usmiata ako vždy.
"Tak si tu. Bála som sa, že neprídeš," trénerka mala miesto svojho športového úboru oblečené letné šaty marhuľkovej farby, Ai sa páčilo, ako jej pri nich vynikne zlatistá južanská pokožka.
"Poď zatiaľ dnu, musím ešte dopísať jeden list. Tu sa posaď, hneď som s tým hotová," ukázala na mäkké kreslá a sama si sadla za stôl. Ai ju pozorovala. Písala sústredene, s hlavou mierne naklonenou nabok. Občas sa zastavila, premýšľala čo napíše ďalej. Vtedy otočila hlavu a zadívala sa z okna. Potom na chvíľu prestala a pozrela na Ai. Videla, že sa na ňu tiež díva, pohľady sa im stretli. Usmiala sa na ňu a tá sklopila zrak. Všimla si to? nevedela.
O chvíľu už bola s listom hotová. Odložila pero a papier do zásuvky a prihovorila sa Ai:
"Hm, no čo s tebou? Madam Rosemarine mi prikázala napúšťať ťa a nejako ťa zamestnať," Ai sa začervenala. Najradšej by riaditeľku pretrhla na niekoľko kusov. Beatrice si určite niečo plánovala a miesto toho sa teraz musí otravovať s ňou, "nemám dnes žiadnu prácu," pokračovala Beatrice, "ale mohli by sme si spraviť malý výlet, čo povieš?"
"Mám rada výlety," potešila sa Ai. Trénerka jej prikázala počkať v hale a niekam odbehla. Asi o štvrť hodinku sa ukázala, s klobúčikom a veľkým prúteným košíkom.
"Tu máme obed," poťažkala košík, "teraz môžme ostať vonku dlhšie," zdalo sa, že je so sebou spokojná, "pôjdeme k jazeru. Je tam takto začiatkom jesene krásne. Je to síce trošku ďalej, ale je pekný deň, prejdeme sa. Hádam by si nechcela by zavretá vnútri?" otočila sa s otázkou na Ai a tá rýchlo pokrútila hlavou, že nie. Bola z toho nápadu milo prekvapená, nevedela, že Beatrice má rada výlety. Takto ju nepoznala, takú plnú nadšenia a detskej radosti.
Nadránom sa Ai vrátila do izby. Zobudila Joselinne, ktorá poriadne zúrila:
"Počúvaj, nemohla by si byť potichu? Niekto sa tu aj snaží spať!" najprv plánovala neprehodiť s ňou ani slovo, ale jednoducho to nedokázala. Spolubývajúca ju vedela poriadne nahnevať.
"No a čo, nemala si byť neviemdokedy na nejakom večierku!"
"Že to vraví zrovna dievčatko po rušnej noci," nedala sa Joselinne. ach ano, teraz už určite nezaspí, "vieš, nechcela som ťa rušiť pri tvojich... ehm... aktivitách s Mercedy!"
"A čo sa do toho staráš? Je to moja vec, čo robím a teba do toho nič!"
"Tak brzdi! Je mi jedno, čo sa vyspíš aj s celou školou, ale rob si to láskavo niekde inde ako V MOJEJ IZBE!" zdôraznila posledné slová. Ai sa postavila k nej a zatvárila sa chápavo.
"Vieš, čo je tvoj problém, Joselinne? Že sa nevieš baviť. Si otravná a nudná a vždy musíš byť tá správna. Je mi z toho zle."
"Tak tebe je zle zo mňa? A čo mám potom hovoriť ja?"
"Nič, aspoň raz buď ticho. Inak máš ku všetkému čo povedať!" tak a dosť. Joselinne poriadne začalo liezť na nervy toto hlúpe doťahovanie. Tá malá sa len nudila a chcela ju provokovať.
"Radšej vypadni, nechýbala si mi. Určite ešte nájdeš niekoho, kto sa s tebou podelí o posteľ."
"Neboj, radšej by som spala na koľajniciach ako tu chvíľu ostať s tebou!" Ai sa rýchlo obliekla a odišla z izby. Dobre, ale kam pôjde teraz? Je ešte moc skoro... Rozhodla sa pre prázdnu triedu, ano, tretiacka trieda je hore a je z nej výhľad na nádvorie, uvidí keď budú ostatní odchádzať na výlet.
Prvé lúče slnka už presvitali spoza obzoru. Ai sedela na stole v tretiackej triede a dívala sa z okna. Premýšľala nad všeličím, občas sa nad svojimi myšlienkami pousmiala, občas potriasla hlavou, aby ich zahnala. Bola rada sama, nemusela sa vtedy na nič hrať. Mohla v kľude premýšľal, nikto ju nerušil, netravoval ani nehrešil.
Naklonila sa dopredu a zadívala sa na budovu oproti. Veľké hodiny ukazovali pár minút po šiestej, dievčatá už iste vstali. Myslí na ňu teraz niekto? Je niekto zvedavý, kde zrovna teraz je? Čo robí alebo na čo myslí? Asi nie.. Zazívala. Vstala, ponaťahovala sa a šla ku skrinke. Našla v nej zopár kníh a vzala si jednu latinskú. Aj keď v škole sa učili zatiaľ len základy tohto jazyka, Ai latinsky vedela. Vlastne okrem latiny vedela španielsky, anglicky a francúzsky. Naučil ju to strýko, keď bola ešte malá. Bola tomu rada, lebo pokiaľ sa pamätala, jazyky mala vždy rada, história a jazyky jej šli zo všetkého najlepšie.
Usadila sa naspäť na lavicu k oknu a začítala sa. Bol to nejaký rímsky epos a knižka ju natoľko zaujala, ža aj stratila pojem o čase.
Okolo pol deviatej sa po dvore začal ozývať hluk, dievčatá sa začali schádzať. Ai čítanie v tom kravále definitívne vzdala a knihu vrátila na miesto. O deviatej už všetci odišli a nádvorie konečne stíchlo. Ai zbehla dolu, ale na nikoho nenatrafila. Škola bola ako vymretá. Ticho a pokoj. Ai sa zasmiala a rozbehla sa k učiteľskému salóniku. Pred dverami zastala, upravila sa a zaťukala. Otvorila jej Beatrice, usmiata ako vždy.
"Tak si tu. Bála som sa, že neprídeš," trénerka mala miesto svojho športového úboru oblečené letné šaty marhuľkovej farby, Ai sa páčilo, ako jej pri nich vynikne zlatistá južanská pokožka.
"Poď zatiaľ dnu, musím ešte dopísať jeden list. Tu sa posaď, hneď som s tým hotová," ukázala na mäkké kreslá a sama si sadla za stôl. Ai ju pozorovala. Písala sústredene, s hlavou mierne naklonenou nabok. Občas sa zastavila, premýšľala čo napíše ďalej. Vtedy otočila hlavu a zadívala sa z okna. Potom na chvíľu prestala a pozrela na Ai. Videla, že sa na ňu tiež díva, pohľady sa im stretli. Usmiala sa na ňu a tá sklopila zrak. Všimla si to? nevedela.
O chvíľu už bola s listom hotová. Odložila pero a papier do zásuvky a prihovorila sa Ai:
"Hm, no čo s tebou? Madam Rosemarine mi prikázala napúšťať ťa a nejako ťa zamestnať," Ai sa začervenala. Najradšej by riaditeľku pretrhla na niekoľko kusov. Beatrice si určite niečo plánovala a miesto toho sa teraz musí otravovať s ňou, "nemám dnes žiadnu prácu," pokračovala Beatrice, "ale mohli by sme si spraviť malý výlet, čo povieš?"
"Mám rada výlety," potešila sa Ai. Trénerka jej prikázala počkať v hale a niekam odbehla. Asi o štvrť hodinku sa ukázala, s klobúčikom a veľkým prúteným košíkom.
"Tu máme obed," poťažkala košík, "teraz môžme ostať vonku dlhšie," zdalo sa, že je so sebou spokojná, "pôjdeme k jazeru. Je tam takto začiatkom jesene krásne. Je to síce trošku ďalej, ale je pekný deň, prejdeme sa. Hádam by si nechcela by zavretá vnútri?" otočila sa s otázkou na Ai a tá rýchlo pokrútila hlavou, že nie. Bola z toho nápadu milo prekvapená, nevedela, že Beatrice má rada výlety. Takto ju nepoznala, takú plnú nadšenia a detskej radosti.
Komentáře
Přehled komentářů
Pression arterielle est comment poupe votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur essence pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent prendre offre sang loin de votre coeur. Chaque culture votre manque de sensibilite bat, il pompe le sang a tous egards vos arteres a la vacances de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/peut-on-acheter-cialis-sans-ordonnance-en-pharmacie/
What causes superior blood adversity
(AGuadagodianag, 9. 10. 2018 8:59)