19. časť
Pozn.autorky: Postavy aj príbeh je kompletne vymyslený a akákoľvek podoba je čisto náhodná... ;o)
Večer sa Ai vrátila do svojej izby, kde už bola aj Joselinne.
"Tak čo? Užila si si dnešok?" spýtala sa provokatívne Jossie. Ai na ňu pozrela, vyzerala spokojne a akoby nepostrehla jej zlomyselný tón, odpovedala jej veselo:
"Ó, ano. A ty?" Tá jej chcela už niečo jedovaté odpovedať, keď niekto zaklopal. Potom sa dvere pootvorili, dnu nakukla Tamara a vpochodovala do izby.
"Angela ti posiela koláčiky," natrčila Jossie peknú malovanú plechovicu, "máš tu aj túto?" ako by sa pýtala na nejakú vec a ukázala na Ai.
"Predstav si, že som vo svojej izbe. To je drzosť, čo?" miesto Jossie objasnila Ai, ešte vždy s odtienkom veselosti v hlase.
"Na tvojom mieste by som bola ticho."
"Tak skús byť ticho aj na svojom," poznamenala by akoby mimochodom Ai.
"Počuj, maličká, nebuď drzá, lebo schytáš!"
"Ale takéto reči od takého poslušného, vzorného, vychovaného dievčatka, ako ty, Tamara, to by som si nikdy nepomyslela..." neostala jej dlžná, "A čo také, schytám, tami? Nabudúce na mňa vytiahnete nechty?"
Joselinne sa mračila, ale neprerušovala ich. Zatiaľ..
"Niečo horšie," čertila sa Tamara.
"Asi nezaspím," zahrala Ai výraz zúfalstva, potom sa začala chichotať.
"Je tu niečo smiešne?"
"Že...či...je...tu...nieč...niečo...smiešne," chichotala sa Ai, "ona...sa...pýta...na...niečo...smiešne. Ano, je tu niečo smiešne," nasledoval výbuch smiechu, "vieš, čo Tami? Ty si smiešna. A aj... t...tv...tvoja...tvoja drahá Christine je...smiešna," povedala nakoniec, a smiala sa, že sa jej z očí kotúlali slzy od smiechu.
Tamara na ňu pozrela ľadovým pohľadom.
"Ty malá..." zasypala ju všetkými nadávkami, na ktoré si v tej chvíli spomenula.
"To fakt bolelo," Ai vyzerala pri svojich výbuchoch smiechu však na všetko okrem toho, že by ju Tamarine reči nejako zvlášť vzali.
"Nevšímaj si ju, Tami," Joselinne sa už nechcelo ďalej prizerať hádke. Rozlúčili sa s Tamarou a tá šla naspäť. Ai ešte popri Joselinne prebehla na chodbu a povedala odchádzajúcej Tamare:
"Ozaj, pozdravuje ťa Mercedy a odkazuje skoré uzdravenie pre prípad, že by potom zabudla," tvárila sa nadmieru spokojne, ako by fakt bola schopná všetkého.
Tamara na ňu zúrivo pozrela, ale zahryzla si do pery. Prekliate decko. Ale ak jej Mercedy niečo spraví, pôjde rovno za Rosemarine a potom určite už tú malú hlupaňu vyrazia.
"Musíš byť stále taká protivná?" vrieskala na Ai Joselinne, "to už ani moje kamošky sem nemôžu chodiť, lebo sa boja, že narazia na moju úžasnú spolubývajúcu!"
"Ak sa pojmom tvoje kamošky definuje Tamara, tak nemôžu," akoby Ai vysvetľovala malému decku, že nemôže ťahať mačičku za ušká.
"Nechápem, prečo by to malo záležať od teba. Tak aby si vedela, keď sa jej ešte raz budeš vyhrážať, vybavím si to s tebou!"
"Tak aby si vedela teraz ty, tá tvoja 'Tami' nie je žiadne neviniatko. Je to zbabelá potvora!"
"Tak to sa fakt dobre počúva zrovna od teba. Vieš čo, Ai? Si neznesitelná. Si príšerná klamárka, perverzná mrcha a protiva. Takže nemáš právo niekomu niečo vyčítať!"
"Ty... ty..." Ai nevedela prísť na čo najhorišu nadávku a v duchu obdivovala Joselinne, ako ju vie vždy naštvať. To sa hocikomu nepodarí. Ale ako jej môže niečo také povedať? Za to zaplatí!
