Poviedky od Elizabeth May

Pozn.autorky: Postavy aj príbeh je kompletne vymyslený a akákoľvek podoba je čisto náhodná... ;o)

"Ai, nemala si byť na vyučovaní?" v pondelok ráno trénerka našla dievča sedieť pred dverami svojej izby, "keby ťa tu našla riaditeľka..."
"Asi som mala."
"Tak bež!"
"To nie!" zamietla.
"Ja som ťa nebudem pýtať, dievčatko, ty sa pekne zdvihneš a pôjdeš na vyučovanie."
"Nie."
"Ani, nehnevaj ma," zatiahla Beatrice, "čo by si chcela?"
"Ja... ani neviem. Ale za ňou ísť nemôžem."
"Za kým?"
"Za Joselinne. Vynadala mi! Neznáša ma a vôbec, neviem ju kontrolovať."
"A to sa čuduješ s takýmto prístupom? Nemôžeš predsa manipulovať s ľuďmi," namietla trénerka. Ai nesúhlasne zavrtela hlavou.
"Počuj, ty máš úplne špatný postoj!"
"No a čo? Nemám ju rada, je hlúpa. Priveľmi sa do mňa stará a je otravná. Nemôžem ju vystáť!"
"Si ako malá. A tušíš aspoň trošku čo si ona môže myslieť o tebe?"
"Na to nezáleží."
"Nejde o to ako spolu vychádzate, ľudí nemôžeš len tak ovládať," mierne povedala Beatrice.
"Prečo to vravíte?"
"Lebo je to pravda, hlupáčik," povedala milo a pousmiala sa nad jej detinským správaním. Nech robí to dievča hocičo, aj tak je to len malé popletené stvorenie. Najväčšia chyba asi nebude v nej, ale v jej predošlom živote a výchove, uvedomila si.
"Mám teraz chvíľku času, neučím prvú hodinu, čo by si povedala na šálku horúceho kakaa?"
Ai prikývla a vošla do izby za trénerkou. Tá postavila kanvicu s mliekom na kozub a zase raz bola vďačná za túto izbu. Pripravila hrnčeky, usadila Ai za svoj pracovný stôl (ktorý mimochodom ako trénerka veľmi nevyužívala) a šla zohnať kakao. Ai zatiaľ sedela a prezerala si veci na stole. Žiadne rámiky s fotkami, žeby Beatrice nemala rodinu? Hmm, potom nejaké papiere a listy, nič osobné. Je asi dosť uzavretá, pomyslela si a obzerala sa po izbe. Už minule si všimla, že tam chýbali obrazy, sošky či niečo dekoratívne. Izba pôsobila stroho, všetko tu síce ladilo do fialova a vyzeralo to mimoriadne vkusne, ale nepodobalo sa to majiteľke. Jediné, čo tu zútulňovalo, bola veľká váza s kvetmi na okne. Ale nič, čo by prezrádzalo niečo viac o obyvateľovi izby.
Ozvalo sa klopanie na dvere. Ai šla otvoriť a modlila sa, aby to nebol nikto iný. Uľahčene si vydáchla, keď dnu vplávala Beatrice s táckou v rukách. Položila ju na stôl a zložilaporcelánové nádobky; jednu so sušeným kakaom, potom cukorničku, nádobku s medom a tanierik s domácimi sušienkami. Ai sa spokojne zaškerila.
Trénerka vzala pripravené hrnčeky, dala do nich všetko potrebné a vzala z ohňa kanvicu. Opatrne plnila hrnčekyhorúcim mliekom a rozprávala:
"Vonku je také teplo a ja mám zapálený kozub. Mám šťastie, že budova má také hrubé steny a je tu pomerne chladno, takže sa tu neuvaríme. Mala by si mi poďakovať, musela som cestou madam Rosemarine vysvetľovať, čo chcem s tou táckou. Kvôli tebe sa naučím aj klamať," smiala sa.
Potom sedeli s pariacimi sa hrnčekmi v rukách, Ai za stolom, Beatrice vo svojom kresle. Po chvíľke ticha trénerka nedalo a opýtala sa:
"Čo si to chcela, Ai?" Ai sa zatvárila, že nemôže odpovedať, s nosom v hrnčeku krčila plecami. Zrazu začali cinkať malé drevené hodiny.
"Sakra!" uľavila si Beatrice, "to nám tá príprava trvala tak dlho? Mám hodinu," položila prázdnyňu šálku na stôl a doslova vyletela z kresla, "aj by som zabudla. musím ísť, ty... čo s tebou? Ak veľmi chceš, môžeš ostať tu. Ale je to výnimka, nebudem ťa ťahať z vyučovania každý deň, prehodila ešte cez plece a zmizla za dverami. Ai za ňou zmätene pozerala. Ako ju tu mohla nechať samu?! Pomaly sa došuchtala k posteli a prešla po nej rukou. Tu spáva jej milovaná Beatrice... Hodila sa na ňu a zaborila hlavu do vankúša. Vonia po kvetoch. A aké mäkkučké periny - tie iste nie sú z obyčajného peria. Kam si asi dáva nočnú košeľu? Nepodarilo sa jej ju nájsť.
Šťuchla sa pod periny a zachumlala sa. Pevne zovrela vankúš a zavrela oči. Aké by to bolo skvelé, spávať takto s ňou. Súhlasila by? Asi nie. Najskôr by tak Ai zničila ich priateľstvo. Možno keby ale prišla niekedy v noci... Beatrice by tu prestrašené dievča určite nechala prespať. Asi to využije.
Ale teraz sa jej už rozmýšľať nechcelo. Je tu tak príjemne a teplúčko... Až zaspala.